Prínosy meditácie

22. 10. 2023 | 11:10

Čo si predstavíte pod slovom meditácia? Niečo mystické, neuchopiteľné či náboženské?

Ani jedno z toho neplatí pre meditáciu  Mindfulness , alebo cvičenia všímavosti či bdelej pozornosti, ako ich učíme a zavádzame do života klientov v našich  kurzoch.

Tréning mysle je skvelým doplnkom ku tréningu tela. Šport plus meditácia, to je skvelé kombo na posilňovanie mentálnej odolnosti a schopnosti  zvládnuť stres i ťažšie situácie s väčším nadhľadom, porozumieť svojmu prežívaniu, emóciám, vedieť sa lepšie sústrediť a viac prežívať prítomný okamih, v ktorom sme šťastnejší, ako vo chvíľach, keď sa naša myseľ túla v minulosti , alebo tvorí, často katastrofické, scenáre budúcnosti.

 To však nie sú jediné  prínosy  cvičení všímavosti. Pozrime sa, čo zistili vedci.

Neurovedci z MIT a Harvardu vysvetľujú, prečo cvičenia všímavosti pomáhajú lepšie sa sústrediť a zmierňujú bolesti.

Štúdie ukázali, že pravidelné meditovanie môže pomôcť pri zmiernení symptómov u ľudí trpiacich chronickými bolesťami, avšak neurálne mechanizmy tohto zmiernenia neboli celkom jasné. Teraz však vedci z MIT a Harvardu zistili, aké je vysvetlenie tohto javu

V štúdii publikovanej  v Journal Brain Research Bulletin vedci zistili, že ľudia, ktorí absolvovali výcvik všímavosti   a meditovali počas osemtýždňového obdobia, dokázali lepšie ovládať špecifický typ mozgového vlnenia zvaný alfa rytmy.

„Domnievame sa, že tieto činnosti minimalizujú rozptýlenie, znižujú pravdepodobnosť,  že stimulu sa podarí získať vašu pozornosť,“ hovorí Christopher Moore, neurovedec z MIT a jeden z hlavných autorov tejto štúdie. „Naše údaje ukazujú, že vďaka výcviku v meditácii všímavosti  sa dokážete lepšie sústrediť, najmä tým, že meditácia vám dovoľuje lepšie regulovať vaše reakcie na veci, ktoré sa práve dejú.“

V mozgu existuje niekoľko typov vlnenia, ktoré pomáhajú regulovať priebeh informácií medzi mozgovými bunkami podobne, ako rádio vysiela na niekoľkých vlnových frekvenciách. Vlny alfa, ktoré boli predmetom tejto štúdie, prechádzajú bunkami mozgovej kôry, kde sa spracovávajú senzorické informácie. Alfa vlny pomáhajú potlačiť nerelevantné alebo rozptyľujúce senzorické informácie.

Štúdia z roku 1966 ukázala, že skupina budhistických mníchov, ktorí pravidelne meditovali, mala v mozgu zvýšené alfa vlny. V novej štúdii sa vedci zamerali na úlohu vĺn v špecifickej časti mozgových buniek senzorického kortexu, ktoré spracovávajú hmatové informácie z rúk a nôh.

Pre účely tejto štúdie vedci vybrali 12 osôb, ktoré nikdy predtým nemeditovali. Polovica účastníkov absolvovala 8-týždňový program MBSR , čiže program zvládania stresu pomocou všímavosti, kým druhá polovica dostala pokyn nemeditovať.

Program zvládania stresu pomocou všímavosti, ktorý trvá 8 týždňov od účastníkov vyžaduje, aby denne meditovali po dobu 45 minút po úvodnom dvaapolhodinovom sedení, ktoré sa koná raz týždenne. Účastníci meditujú s pomocou nahrávok vedených meditácií.

Prvé dva týždne kurzu MBSR sa venujú zameraniu všímavej pozornosti na fyzické pocity v tele.

„ Účastníci sa  od začiatku kurzu  učia zameriavať a urdžať pozornosť a všímavosť. Napríklad, učia sa zamerať pozornosť na vnímanie dychu, rovnako aj tela, pocitov v určitej konkrétnej oblasti, ako napríklad v chodidlách a potom cvičia presúvanie pozornosti a všímavosti z jednej časti tela na inú,“ hovorí Catherine Kerr, ktorá vyučuje na lekárskej fakulte na Harvarde a je hlavnou autorkou tejto štúdie.

Vedci vykonali skenovanie mozgu u účastníkov štúdie na jej začiatku, po troch týždňoch a na konci ôsmich týždňov. Po ôsmich týždňoch sa u účastníkov, ktorí absolvovali výcvik v meditácii, preukázali väčšie zmeny vo veľkosti (amplitúde) alfa vĺn v čase, keď mali venovať pozornosť určitej časti tela. Tieto zmeny veľkosti vlnenia sa u meditujúcich objavili rýchlejšie.

Štúdia je „krásnou ukážkou“ účinkov meditácie a schopnosti kultivovať vnútorné uvedomovanie si pocitov a vnemov v tele, hovorí Clifford Saron, docent v Center for Mind and Brain na University of California v Davise. „Účastníci štúdie netrpeli chronickými bolesťami, ale štúdia ukazuje, že u tých , ktorí bolesťami trpeli a meditovali, mohli blahodarné účinky meditácie  pochádzať zo schopnosti výrazne stíšiť signály bolesti. Učili sa uvedomovať si, kde je ich pozornosť zameraná a nezotrvávať, nezablokovať sa v bolestivej časti,“ hovorí Kerr.

Meditujúci účastníci taktiež uviedli, že pociťovali menší stres ako tí, ktorí nemeditovali. „ Ich objektívny stav sa možno nezmenil, ale nie sú už takí reaktívni k svojej situácii,“ hovorí Kerr. „ Sú schopní lepšie zvládnuť stres.“

Vedci teraz plánujú pokračovanie štúdie s pacientmi, ktorí trpia chronickými bolesťami rovnako ako aj s onkologickými pacientmi, ktorí rovnako profitovali z pozitívnych účinkov meditácie.

Ak vás zaujal svetoznámy 8-týždňový kurz všímavosti, môžete ho absolvovať už aj na Slovensku, viac informácií o programe  a  termínoch konania nájdete  tu.

Použité zdroje:

MIT News, 5.5.2011

www.sarvasova.sk